O pestovaní skalných ruží

Široké spektrum farieb

Sortiment skalníc do záhrady a nádob je naozaj bohatý, neraz sa stávajú predmetom zberateľskej vášne. Tieto rastliny sú atraktívne predovšetkým tvarom svojich listových ružíc, ich priemer môže dosahovať v závislosti od druhu 0,5 - 5 cm, pričom môže ísť o nízke a kompaktne rastúce formy alebo aj druhy s vyšším a vzpriamenejším rastom. Najkrajšie sú kultivary, ktoré majú rôzne sfarbené listy a listové ružice. Paleta farieb siaha v tomto prípade od sivej, sivozelenej, svetlo- a tmavozelenej k červenej, purpurovej a oranžovej. Listy môžu byť buď jednofarebné, alebo farby môžu byť rôzne kombinované. Efektné a žiadané sú tie kultivary, ktoré majú odlišne sfarbené špičky jednotlivých listov (Sempervivum calcareum). Farby sa v prípade skalníc menia s pribúdajúcou intenzitou slnečných lúčov v lete (v tieni je farebnosť skalníc menej výrazná). Podobne aj znižovanie teploty a chlad na jeseň a v zime zaujímavo vplývajú na intenzívnejšie sfarbovanie listov, najmä v prípade purpurovo sfarbených kultivarov. Niektoré druhy (Sempervivum arachnoideum) majú navyše listy pokryté drobnými pavučinkami, ktoré chránia rastliny pred silným a nebezpečným slnečným žiarením. Aj samotné kvety si zaslúžia obdiv. Nenápadné, avšak veľmi zaujímavé kvety na hrubších stonkách sa na starších exemplároch skalníc objavujú najčastejšie v máji a júni a môžu byť ružové, biele alebo žlté. Po odkvitnutí odumiera celá rastlina a prežívajú iba nové, menšie ružice, ktoré sa okolo materskej rastliny vytvorili ešte pred začiatkom kvitnutia.

V záhonoch a na strechách

Skalnice si nájdu ideálne podmienky na svoj život a rýchlu expanziu do bezprostredného okolia aj na extrémnych miestach. V pôvodných lokalitách v prírode rastú na pomerne neúrodných kamenistých stanovištiach, ktoré sú často vystavené nepriaznivým poveternostným podmienkam (mrazy, nárazový vietor, silné slnko). Uspokoja sa aj s minimálnym množstvom substrátu. Možno ich pestovať na miestach, kde by sa iným okrasným rastlinám určite nedarilo (škáry a medzery v múroch). Môžu to byť skalky, suché múriky, už spomínané škáry v kamenných chodníkoch, staré múry alebo aj ploché a naklonené strešné záhrady. V prípade, že chceme skalnice pestovať v rôznych škárach, stačí, ak tam umiestnime trošku substrátu a zatlačíme doň mladú rastlinu. V prvých mesiacoch po zasadení je nutné skalnicu postrekovať vodou, iba tak má šancu na rýchle zakorenenie. V druhom roku sa už objaví niekoľko dcérskych ružíc a postupne sa osadené miesto zazelená celé. Pestovanie skalníc na strechách bolo obľúbené už v stredoveku, keď sa tradovalo, že tieto sukulentné rastliny chránia dom pred bleskom. V súčasnosti sa v niektorých krajinách (Anglicko, Holandsko) k týmto tradíciám opäť začína vracať a aj u nás si tieto rastliny našli pomerne rýchlo miesto na strešných záhradách. Zo skalníc možno pri troške trpezlivosti vytvoriť v miske alebo na okraji záhona aj netradičnú živú farebnú mozaiku (najmä z miniatúrnejších druhov s farebnými listami).

Originálne výsadby v nádobách

Skalnice alebo ich celé zbierky možno pomerne jednoducho pestovať v rôznych vegetačných nádobách. Najkrajšie ukážu v hlinených a terakotových nádobách, možno ich však pestovať aj v starých drevených korýtkach, kameninových válovoch na vidieckych dvoroch, v rôznych miskách alebo aj v atypických nádobách. Fantázii sa medze nekladú. Pri splnení predpokladu, že sa skalnica vysadí do priepustného substrátu s prímesou piesku a drobného štrku, dosiahnete úspech pri použití akejkoľvek vegetačnej nádoby. Nevyhnutná je drenáž, skalnice totiž neznesú dlhotrvajúce premokrenie koreňového balu. Okrem vegetačných nádob ich možno vysádzať aj do rôznych nástenných závesných nádob alebo do dostatočne pórovitého prírodného travertínu. Treba však vždy myslieť na to, že prebytočná zálievková voda musí od koreňov tejto rastliny rýchlo odtiecť. Ak sa skalnice pestujú v záhonoch alebo skalke, nie je potrebné tieto rastliny zalievať, vystačia totiž s vodou z občasných zrážok. Skalnice, ktoré rastú v nádobách, však treba priebežne zaliať, a to najmä počas horúcich letných dní. Všeobecne však platí, že listy tejto rastliny slúžia ako dokonalá zásobáreň vody. Prihnojovanie skalnice prakticky vôbec nevyžadujú.

Rozmnožovanie skalníc

V romantických záhradách ich využívali pri ozelenení imitovaných zrúcanín a iných záhradných architektúr. Dnes sa ponúkajú na oživenie betónových, kameninových, tehlových, tvárnicových prvkov terás, múrov, balkónov, oknových debničiek ap. Na pestovanie stačí bežný ľahký substrát s prídavkom piesku a štrku. Obsah vápna znesú aj tie, ktoré ho neznášajú vo voľnej prírode (S. arachnoideum, S. montanum). Najväčší dekoračný účinok majú súvislé koberčeky a vankúšiky skalníc v rôznych farebných kombináciách. Hoci celkom pekne kvitnú, s dekoračným účinkom kvetu sa zväčša nepočíta. Rastliny sú monokarpické, po odkvitnutí ružice hynú a treba ich z porastu odstrániť. Najlepšie sa rozmnožujú zakoreňovaním odtrhnutých, alebo odpadnutých dcérskych ružíc, ktoré zapichneme do substrátu. Nijakú zvláštnu ďalšiu starostlivosť nepotrebujú. Nerozmnožujeme ich však na jeseň, slabo zakorenené rastliny môžu cez zimu uhynúť. Rozmnožovanie semenom nemá význam. Opadnuté ružičky nesadíme hneď na stanovište. Mladé rastlinky sa zle rozpoznávajú a potom vznikne zmiešaný porast, v ktorom krása skalníc zanikne. Rastliny si predpestujeme v zásobnej hriadke, alebo v nádobke a vysadíme rovnaký vankúšik.